Pevná pracovná doba je nepochopením učiteľského povolania – iný pohľad

Autor: Ivan Švajlen | 17.1.2020 o 17:51 | Karma článku: 10,05 | Prečítané:  5948x

Pracovný čas pedagogických pracovníkov. Názor na nezmyselnosť takejto možnosti zo strany zamestnávateľov.

Raz som jednej nemenovanej riaditeľke strednej školy napísal: „a) pevná pracovná doba – je nemysliteľné, aby v tak kreatívnom prostredí, akým je škola, a to nehovorím o náročnosti práce so žiakmi, musel zamestnanec sedieť ďalšie 2, dokonca aj 3 hodiny a mal byť „kreatívny“ počas pracovnej doby stanovenej vami – tu zlyháva logika na celej čiare,“

Pracovný čas možno chápať z rôznych pohľadov, okrem právneho, sociálneho či psychologického sa zabúda práve na pedagogický pohľad. Práve pedagogický pohľad vnáša iný obraz na prácu každého pedagogického pracovníka v kontexte pracovného času –, a tým rozmerom je, že práca pedagógov je predovšetkým kreatívna práca.

Najprv však trošku legislatívy. Rozhodovaciu právomoc riaditeľov ohľadom pracovného času upravuje Pracovný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení, konkrétne  Štvrtá  časť – Pracovný čas a dovolenka – Čl. 12 – Dĺžka a využitie pracovného času, citujem: „(5) Týždenný pracovný čas rozvrhuje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom...“ a Zákon 138/2019 Z. z. § 7 

(1) Týždenný pracovný čas pedagogického zamestnanca tvorí čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia (ďalej len „riaditeľ“) môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku.

Zdroj: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2019-138

Poznámka: Za celé svoje pôsobenie v školstve som sa nestretol s tým, aby riaditeľ prerokoval pracovnú dobu so zástupcami zamestnancov. Vnímam to ako nepodarený vtip. Všade existujú len príkazy a zákazy, čím sa nechcem dotknúť vyspelých a kriticky mysliacich riaditeľov škôl. Tých je ale veľmi málo. Iluzórna moc mení riaditeľov škôl minimálne na riaditeľov zemegule. O tom však inokedy.

Ale vráťme sa späť ku kreatívnemu aspektu pedagogickej činnosti, čo by mala byť hlavná premisa pri vnímaní učiteľského povolania, čím sa dostávame k tomu, že určovanie pevného pracovného času vlastne ani nie je možné. Snahy tu, samozrejme, sú a dovolím si tvrdiť, že na väčšine škôl na Slovensku tu možnosť – ohraničiť kreativitu – riaditelia škôl vo veľkom využívajú – lebo môžu. Iná vec je to, či to samotní riaditelia nechápu, alebo to robia vedome.

Zo svojej dlhoročnej praxe viem, že zabehnuté činnosti si vyžadujú menej času ako napríklad nové, neoverené činnosti, ktoré chcete so študentmi vykonávať.

Asi mi väčšina pedagogických pracovníkov dá za pravdu, že svoje poslanie – vzdelávanie je poslanie – vykonávame čo najsvedomitejšie, ako to len najlepšie dokážeme, a že našu tvorivosť nemožno uzatvoriť do priestorov škôl a času určeného zamestnávateľom. Kreativitu nie je možné naplánovať od 14,00 do 15,30, lebo kreatívne nápady na zlepšenie vyučovacieho procesu prichádzajú spontánne, zvyčajne nie na pôde školy, ale v reálnom živote.

Ja osobne  neviem byť kreatívny „čumením“ na 4 holé steny v kabinete, to vskutku nie je miesto pre inšpirácie. Inšpirácie prichádzajú nečakane „out of the blue“ v pokoji doma, počas kultúrneho zážitku alebo aj na úplne nepredvídaných miestach v bežnom živote. Osobne sa vždy rád nechám inšpirovať aj svojimi kolegami, ktorých vôbec nepoznám, ale publikujú svoje nápady na webe. Ak som však nútený svojim zamestnávateľom, aby moje inšpirácie prichádzali po končení priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, teda po odučení 6 alebo 7 hodín v danom dni, tak je na veľkom omyle.

V súčasnosti sa využívajú na kontrolu dodržiavania pevného pracovného učiteľa času čipové karty, ktoré sú priamo prepojené s dochádzkovým systémom v ASC agende. Učiteľ sa nemá ako brániť. Zaiste má právo rozporovať a argumentovať svoju nespokojnosť s jeho priamym nadriadeným alebo riaditeľom, no dobrou praxou v slovenských školách je, že učiteľ nepochodí. V horšom prípade sa stane obeťou bossingu. Lebo mať názor sa v školstve nenosí, z mojich vlastných skúseností tvrdím, že je to priam zakázané. Nik nie je zvedavý na vaše názory, integritu, morálku. Príkaz je jednoducho príkaz.

Podľa môjho názoru je takáto kontrola neprimeraná, naštrbuje dôveru medzi učiteľom a vedením školy a úmysel pracovať čo najlepšie. Skôr či neskôr učiteľ začne vnímať učiteľské povolanie len za akúsi nutnosť uživiť seba a svoju rodinu, pretože vnútením pevného pracovného času mu to zamestnávateľ chtiac či nechtiac podsúva na tanieri.

Z praxe vieme, že nie všetci učitelia berú svoju prácu ako tvorivú, dokonca sa medzi nimi nájdu aj takí, čo im inovácie alebo tvorivá práca vyslovene prekážajú. To znamená, že urobia iba nevyhnutné veci a nie sú ochotní svojmu povolaniu venovať čas naviac. Od toho je tu potom zamestnávateľ, aby rozlišoval, ktorý zamestnanec je tvorivý (zaberá mu to oveľa viac „pracovného času“) alebo splní iba úlohy zadané zamestnávateľom.

A potom tu máme tretiu kategóriu, ktorá si neplní svoje povinnosti vôbec a pracovnú dobu si v „práci“ iba odsedia a utekajú domov. Ak nedokážeme odlíšiť výsledky práce jednotlivých učiteľov a hodíme ich do „jedného koša“, je pravdepodobné, ako som už naznačil vyššie, že aj tí kreatívni budú uplatňovať svoje nápady úplne inde alebo sa prispôsobia tým, čo urobia iba nevyhnutné veci, alebo si prestanú plniť svoje povinnosti vôbec.

Pevne verím, že nechceme, aby sa učitelia začali chovať nasledovne: „Padla. Idem domov – predo mnou vidno, za mnou tma.“ A tým sa opäť vraciame k snahe nútiť učiteľov byť v práci od 7,30 do 15,30. To svedčí o absolútnom nepochopení práce a poslania učiteľského povolania ako tvorivého procesu odovzdávať vedomosti celým generáciám študentov.

Ohraničenie učiteľského povolania pevným pracovným časom ide na úkor tvorivých síl učiteľov a nastupuje frustrácia, a tiež na úkor rozvoja školstva, lebo stráviť 3 zbytočné hodiny na pracovisku po vykonaní priamej výchovno-vzdelávacej činnosti je absurdné.

Inšpirované skúsenosťami.

Volám sa Ivan Švajlen, som kandidátom do NRSR vo voľbách 2020 za Demokratickú stranu pod číslom 53. Školstvo je moja vášeň, a preto píšem články o tom, čo ste možno o školstve nevedeli. Našu stranu môžete podporiť lajkom TU a na Instagrame TU

Rovnosť šancí v školstve 

Ak sa vám text páčil, podporte ho zvýšením karmy pod blogom, zvýšite tak jeho čítanosť.  

Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?