Financovanie základných a stredných škôl

Autor: Ivan Švajlen | 20.1.2020 o 14:30 | (upravené 20.1.2020 o 17:24) Karma článku: 2,46 | Prečítané:  459x

Vysvetlenie toku financií v školstve, príjmy a výdaje škôl, originálne kompetencie v zjednodušenej verzii.

Dnes prichádzam s témou financovanie škôl v zjednodušenej verzii. Financovanie legislatívne upravujú: Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a Nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. To by však bolo nekonečné čítanie. Aj mne robilo problém všetko detailne pochopiť.

Financovanie škôl sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly MŠVVaŠ SR (Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky). Ako tečú peniaze, kým sa dostanú priamo do škôl znázorňuje obrázok č. 1 Tok peňazí v školstve.

Obrázok č. 1: Tok peňazí v školstve

Vysvetlenie grafu č. 1

Ministerstvo školstva vypočítava a určuje výšku objemu financií pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Ministerstvo vnútra peniaze pošle na jednotlivé okresné úrady. Okresný úrad rozdelí peniaze pre jednotlivých zriaďovateľov škôl a cez Centrum podpory dostanú zriaďovatelia peniaze. Následne ich zriaďovatelia pošlú školám v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. *Súkromní zriaďovatelia ďalej peniaze neposielajú, pretože prichádzajú priamo do školy. V mnohých prípadoch sú zriaďovatelia aj riaditeľmi škôl.

Pozrime sa teraz na príjmy a výdaje základných a stredných škôl v grafe č. 2, ak už peniaze od štátu komplikovaným spôsobom na školu prišli.

Graf č. 2 Príjmy a výdaje školy

Legenda: PK: prenesené kompetencie, OK: originálne kompetencie, ZŠ: základná škola, SŠ: stredná škola, ŠKD: školský klub detí (po starom družina), ŠJ: školská jedáleň

Poznámka: Šípky v ľavej časti grafu by mali smerovať smerom k uzlu. Ospravedlňte moju chybu z nepozornosti. 

Vysvetlenie grafu č. 2

Horná ľavá šípka (PK): Príjmy školy pozostávajú z troch finančných položiek. Prvým sú prenesené kompetencie, iným slovom normatívne financovanie (normatív). Normatív je „nejaká suma“ v závislosti od typu školy, napríklad cca 1 800 eur pre základné školy na 1 žiaka na celý kalendárny rok. Normatív pre stredné školy môže byť oveľa vyšší v závislosti o študijného odboru (odborné školy majú vyšší normatív na žiaka ako gymnázium), pretože náklady na žiaka spojené so štúdiom v gymnáziu sú nižšie ako v stredných odborných školách.

Príklad: Základná škola má 600 žiakov. Normatív na 1 žiaka je cca 1 800 eur = 1 080 000 eur

Horná pravá šípka (výdavky z PK): Z normatívu možno financovať mzdy a prevádzku školy. Aktuálne je normatív rozdelený na 83,3 % (mzdové náklady) a zvyšných 12,7 % (prevádzka školy).

Zaujímavosť 1: Ak riaditeľ školy vidí, že normatív (jeho časť určená na mzdy zamestnancov) mu nebude stačiť na pokrytie výplat, môže použiť peniaze určené na prevádzku školy. OPAČNE TO UROBIŤ NESMIE.

Zaujímavosť 2: Objem finančných prostriedkov normatívu je v závislosti od typu školy (ZŠ, SŠ, SOŠ, gymnázium) nepostačujúci. Dôvodmi sú vek zamestnancov, ich kvalifikácia, energie (vykurovanie, elektrina). Tento nedostatok zvyknú/môžu školy vykrývať vlastnými príjmami (spodná pravá šípka).

Teraz už vieme, čo je prenesená kompetencia (normatív). Je to suma na 1 žiaka školy na kalendárny rok. Ideme ďalej.

Stredná ľavá šípka (OK): Originálne kompetencie sa poskytujú z podielových daní mesta. Tých, ktoré platíte vy občania jednotlivých miest. Ide o 40 % z výnosu DPFO, ktoré sa rozdelia jednotlivým obciam podľa počtu žiakov. OK sa vypočítavajú buď podľa skutočných nákladov, alebo koeficientu Ministerstva školstva, podľa tzv. jednotkového bodu, ľudovo „odhadom“. Ale tým Vás zaťažovať nebudem.

Stredná pravá šípka (výdaje z OK) Financujú sa nimi mzdy a prevádzka ŠKD a ŠJ. Školským zariadeniam sa podľa Zákona 596/2003 vypláca príspevok/normatív podľa VZN mesta alebo obce.

Zaujímavosť: Objem peňazí je zvyčajne nedostatočný, ale štátny zriaďovateľ je povinný ŠKD a ŠJ dofinancovať.

Dolná ľavá šípka (vlastné príjmy): Škola vyberá poplatky za réžiu (náklady spojené s prípravou stravy), poplatok za ŠKD, nájomné napríklad z prenájmu telocvične mimo výchovno-vzdelávacieho procesu, dobropisy (energie – preplatky, nedoplatky), projekty z európskych fondov, Erasmus, granty, sponzorské, darovacie zmluvy.

Výnimky: 1. Ak je v projektoch presne dané, na čo sa majú finančné prostriedky využiť.

                  2. Poplatky za réžiu môžu byť použité len na ŠJ.

Dolná pravá šípka (výdaje z vlastných príjmov): *na čokoľvek

1. Ak je v projektoch presne dané, na čo sa majú finančné prostriedky využiť.

2. Poplatky za réžiu môžu byť použité len na ŠJ.

Dohodovacie konanie

O dofinancovanie môže požiadať len zriaďovateľ (Mesto, VÚC, OÚ, zriaďovatelia súkromných škôl). Ide v princípe o žiadosť o dofinancovanie normatívu zriaďovateľovi o finančné prostriedky, ktoré môžu byť pridelené najmä z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na osobné náklady a na prevádzkové náklady. To je základný dôvod. No najnovšie si školy prostredníctvom zriaďovateľa žiadajú peniaze na jazykové kurzy (štúdium zahraničných študentov).

Volám sa Ivan Švajlen, som kandidátom do NRSR vo voľbách 2020 za Demokratickú stranu pod číslom 53. Školstvo je moja vášeň, a preto píšem články o tom, čo ste možno o školstve nevedeli. Našu stranu môžete podporiť lajkom TU a na Instagrame TU

Rovnosť šancí v školstve 

Ak sa vám text páčil, podporte ho zvýšením karmy pod blogom, zvýšite tak jeho čítanosť.  

Ďakujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?